Thinkig about my life/ new life?

Ahojte! :)
V prvom rade sa chcem strašne ospravedlniť za to, že som sem dlhšiu dobu nepridávala nič. Dnes by som tu chcela len skôr pridať takú slohovku, takže ak vás takéto typy článkov nebavia, môžte odísť :).

........

   Dnes som dočítala jednu užasnú knihu, volala sa Kruté leto/ Cruel Summer ☺. Najskôr mi prišla úplne normálna, taký ten typický dievčenskí román, no potom ma ta kniha začala ohurovať a vhĺbila som sa do nej.    

   Totižto viete mam veľa snov. Môj celoživotný sen je bývať v New Yorku, ale často si kladiem otázku. Vážne to chcem? Budem šťastná? Ožiarili ma tie svetla to pozlátko. Netvrdím, že to tam nieje užasne, milujem veľkomesta. Ale takéto sny sa ťažko realizujú či už z hľadiska finančného, jazykového, vedomostného. Dostať sa tam a ešte skúsiť pri tom neskončiť na ulici alebo nešťastná zavreta niekde ako nejaká čašníčka v reštaurácií. To nieje plnenie celoživotného sna. Síce by som tam bola, ale nebola by som tam šťastná.

   Teraz si často hovorím, že chcem byť hlavne šťastná. No nie vždy sa podla toho riadim. Viete, ak ste šťastný máte všetko. Je to len istý psychický stav mysle do ktorého sa treba len  naladiť. Ak je niekto šťastný aj bez hmotných statkov je to úžasne. V takýchto veciach a v tejto dobe sú taký ľudia vzácny.

   Musím sa priznať aj ja by som sa nechala zlákať skôr týmito hmotnými statkami. Samozrejme nechápte ma zle, istý obnos peňazí a pod. vecí na život potrebujeme nevyhnutne. Ale také veci ako sú dovolenky, krúžky a pod. sú už navyše a môžu si to dovoliť skrátka len ľudia, ktorý na to majú.

   Ja som šťastná, že mam tu možnosť chodiť napr. na jazykovku či tanečnú, a uvedomujem si, že na to,aby som tam mohla chodiť musia moji rodičia tvrdo pracovať. Teda bohužiaľ uvedomujem si to len niekedy a zväčšia sa správam ako typické 14 ročné decko, ktoré ma nezhody s rodičmi. Jasné, že ma to mrzí, ale niekedy je to zložité. Každopádne by sme mali byť rodičom vďační za to, že vám veľa veci dávajú, teraz nehovorím len o láske, ktorá je prirodzenou, ale skôr o tích hmotných veciach.

   

 .......

   Musíte mi prepáčiť, zas som sa rozpísala úplne o niečom inom. Ja som sa chcela venovať mojim snom. Viete, táto kniha je o dievčati, ktorú rodičia pošlú na malý grécky ostrov Tinos :) A to miesto, postavy.. Úplne ma to do tej knihy zatiahlo. A to prostredie ♥. Je tam opis aj druhého trochu známejšieho ostrova, ktorý leží blízko pri ňom, Mykonos.

   Poznáte to neviem ten opis toho pocitu opísať, keď niečo v hĺbke duše dlhodobo chcete, ale nejak to sami pred sebou zatajujete? A nejak nechcete,aby to pred vami samými vyšlo na povrch? Tak nejak to je. V hĺbke svojej duše vo mne vždy vyvolávali nadšenie tie malé romantické dedinky pri mori vo Francúzsku a maličké ostrovy, dajme tomu v Grécku. 

    Môžte vidieť typické farby :) Ta modra je taka nádherna! ☺

   Toto je kostol  Saint Markos na Tinose ☺

   Prístav ( pochopila som), že hlavného mesta  Chora.
 

   Presne o tej hore písala v tej knihe! ☺ Teda asi. 

    

   Pláž Kalyvia :)

   Dobre asi ma to nejak viac pohltilo,ale skúste si to porovnať.

  

   Pláž Dialiskari alebo?

   Dobre, dobre.. Obidve miesta sú nádherne. Asi milujem obidve. Viete čo? Fakt neviem čo je môj celoživotný sen. Vždy som chcela a mávam plány, plánovala som všetko. No asi som taká. Ale podstate chcem.. Chcem byť voľná a šťastná. Páči sa mi toľko mest, pláži, štátov, jednoducho svet. Chcem cestovať po svete. Voľne. Spoznať všetky Grécke ostrovy, nie len Tinos či Mykones. Potulovať sa po tích francúzskych dedinkách a spoznať čaro veľkomiest. Rada by som si zobrala len tak pár rokov života a.. precestovala svet. A dúfam, že sa mi to splní. Môžno potom by som sa vedela lepšie rozhodnúť kde sa usadím. Byť voľný ako vták. A byť šťastným. To je jedno z mnoho poslaní života.

Salut!/Bye!/Ciao! ☺